Veľké svahy a ešte väčšie šnicle: Ako som si užil jednodňovú lyžovačku na Stuhlecku
Nikdy to nebolo jednoduchšie
Lístok aj so skipassom som kúpil už 2 týždne pred lyžovačkou na stránke Slovak Lines. Aby som si bezstarostnosti ešte pomohol, prihodil som do košíka aj Parkovanie na Nivách – 24h za 1 €. Na autobusku som tak v sobotu prišiel svojím autom okolo 6:30, auto zaparkoval, zobral si veci a nič iné už neriešil.
Autobus inak odchádza okrem víkendov aj každý štvrtok, piatok a nedeľu, a aj počas školských prázdnin. Počas skoro dvojhodinovej cesty som dospal raňajší deficit, aby ma to nedobehlo kdesi na lanovke.
Pre každý prípad som si do tašky zbalil bagetu, minerálku a občiansky preukaz – bez dokladov by ma na lyžovačku totiž neodviezli. Lístok som si nemusel ani vytlačiť – stačil mi QR kód v mobile. Celodenný skipass mi odovzdal vodič autobusu pri nástupe, no dá sa cestovať aj bez neho – v takom prípade vás spiatočná cesta bude stáť 29 €.
Dobrá lyžovačka je tá bezpečná
Okrem hlavy, ktorú si istím prilbou, som sa poistil aj pre prípad úrazu. Nemusel som vypĺňať žiadne dlhočizné formuláre a mohol som sa poistiť už od 1,98 € – pri nákupe som pridal doplnkový produkt Cestovné poistenie. Pozor, poistenie neplatí v prípade, že na svahu spôsobíte nehodu pod vplyvom alkoholu.
Tieto veci na lyžovačke podľa mňa nesmú chýbať:
- Termo oblečenie
- Okuliare, bez tých ani krok
- Bagetka alebo iný malý snack na cestu
Príchod na Stuhleck
Autobus dorazil okolo 9:00 na parkovisko P2, čo je len niekoľko desiatok metrov od hlavnej sedačkovej lanovky Stuhleckbahn. O takomto parkovacom mieste by sa mi cez víkend mohlo len snívať.
Nedávno totiž na Stuhlecku zmenili parkovaciu politiku a za parkovanie na P1 až P4 bez platného skipassu rozdávajú pokuty v hodnote 75 €. Ak teda máte v pláne skialpovať či bežkovať a skipass nepotrebujete, autobus je skvelou a bezstarostnou voľbou.
Pri autobuse som sa v pokoji obul, prezliekol a veci nechal vo vnútri na svojom mieste. Autobus čaká na parkovisku celý deň a o 12:00 otvorí na hodinku. Viete si tam preto zbehnúť po obed alebo si len v kľude oddýchnuť a vypiť čaj. Pri pokladniach sú aj toalety a skrinky, ktoré som však nevyužil, kvôli dostatočnému priestoru v autobuse.
Veľké svahy a ešte väčšie “šnicle”
Svoj (cenovo zvýhodnený) skipass som si pripravil do vrecka, čím som sa vyhol dlhým radám a mohol si rovno užiť 26 kilometrov zjazdoviek. Z toho je 19 kilometrov označených modrou farbou, vhodnou práve pre rekreačných lyžiarov a začiatočníkov. Zvyšné sú červené trate – tie si vychutnajú stredne pokročilí lyžiari. Tí najmenší sa zase potešia sánkarskej dráhe, menším svahom, snowtubingu a lyžiarskej škole, v ktorej sa dajú dohodnúť anglicky, slovensky či maďarsky rozprávajúci lektori.
Snowboardistov potešia snowparky s rampami rôznych úrovní. Neďaleko parkoviska autobusu začína aj 8-kilometrová bežkárska trať, po ktorej sa dostaneš k susedným dedinám Steinhaus alebo Semmering.
Po 7 či 8 jazde som poriadne vyhladol, čím sa začal vnútorný boj, či si mám dať niečo z bufetov s rakúskymi cenami, alebo zájsť po bagetku do autobusu. Vône a panoramatický výhľad z reštaurácie W11 ma presvedčili, že bagetka počká. Pochutil som si na “šnicli” so zemiakovým šalátom, no na vedľajšom stole mal niekto Germknödel – obrovskú parenú buchtu, ktorá vyzerala taktiež neskutočne.
Odjazd domov
Na Stuhlecku vleky zastavujú o 16:00 a ja som si vychutnal každú jednu minútu. Aby som sa vyhol plateniu trojeurovej zálohy, skipass som odovzdal šoférovi autobusu na ceste späť hneď pri nástupe a nie v pokladni strediska. Autobus vyrazil okolo pol piatej a na Nivy dorazil približne o dve hodiny neskôr.
Presne takúto jednodňovú lyžovačku som potreboval. Nemusel som riešiť navigáciu, čakať v 30-minútovej rade na skipass, hľadať parkovanie a nakladať svoje auto ako pri hraní tetrisu. V konečnom dôsledku ma to stálo aj menej peňazí a námahy. Krajšiu lyžovačku si ani neviem predstaviť.
Jediné, na čo musíte myslieť je kúpa lístkov v dostatočnom predstihu, v hlavnej sezóne odporúčam najneskôr dva týždne pred odchodom.